Pred niekoľkými dňami som zdieľala na instagrame fotku, kde som písala o tom, že my mladí akosi zabúdame chodiť do prírody. Čo je poriadna škoda. Bývam v malom mestečku, ktoré je celkom slušne obklopené lesmi, lúkami a vodou. Jednoducho ako z rozprávky. No aj napriek tomu mám dojem, že už ani nevieme ako v zime vyzerá zasnežená hora, na jar rozkvitnutý podbeľ a púpava, v lete lesné jahody a čučoriedky a na jeseň krása lesných hríbov. Ako úplne malú má ešte dedo zobral párkrát na hríby a asi ako jediná z rodiny som zdedila jeho lásku k hubárčeniu. Naučila som sa rozoznávať hríby, určiť hodiny podľa polohy slnka a naopak počasie podľa výšky letu vtákov, vydržať niekoľko hodín chôdze bez jedla a to najdôležitejšie - vychutnávať si krásu a ticho lesov a lúk. A tak sa mi naskytlo vidieť srnky, zajace či mladé líščatá. Neskoršie, keď som bola staršia sme stavali poriadne bunkre, chodili sme do lesa opekať najčastejšie ako sa len dalo alebo sme strávili pri vode každý deň z prázdnin. Jednoducho by som nevymenila nič. Len mi je veľmi ľúto, prečo to všetko krásne ľudia jednoducho vymenili. Zo dňa na deň. Nie len deti, ale aj my "dospelí".
Možno sme už natoľko leniví obuť si tenisky, dať si šiltovku na hlavu, prehodiť batoh cez plece a vyraziť za nepoznanou lesnou cestou. Je to tak jednoduché a dokonca zadarmo. A navyše chodenie do prírody nemá žiadne mínusy. Prospieva nášmu zdraviu, zlepšuje telesnú kondíciu a prečisťuje myseľ.
No aj napriek všetkým plusom, si neustále volíme tú horšiu cestu.
Ja pevne verím, že sa to zmení k lepšiemu a že sa budeme opäť častejšie stretávať pri potulkách lesom ako na sociálnych sietiach.
Pretože príroda je tu pre nás, tak ako my pre ňu.
Vali
Pretože príroda je tu pre nás, tak ako my pre ňu.
Vali
PS: keď budete na prechádzke nezabudnite zodvihnúť zo zeme škaredú smeť a potom ju vyhodiť do najbližšieho koša.
0 komentárov