Pamätáte ešte nato, koľko vtáctva nás obklopovalo pred 10 rokmi a koľko dnes ? My síce veľkolepo rozširujeme "betónové" príbytky no nemysliac pri tom na príbytky zvierat. Je to sebecké, ja viem a preto sa aj ja snažím prispievať aspoň k malej záchrane a šíriť túto krásnu myšlienku ďalej. Môj posledný voľný prázdninový deň som sa rozhodla venovať opäť akej - takej maličkej záchrane. Tento krát som pomáhala tým najmenším na ktorých my často zabúdame. Neviem ako vy, ale ja si nedokážem ani len predstaviť, že by generácia po nás nemala nikdy na vlastné oči vidieť bocianie hniezda na komínoch, malé žlté sýkorky či lastovičky pokojne sediace na mestskom rozhlase. Je to naozaj zvláštne, pretože každé malé či veľké zvieratko evokuje vo mne nádherné spomienky. Spomienky na dectvo, na prichádzajúcu jar alebo jeseň, spomienky na krásne časy, keď pri oravskej priehrade lietali vážky a vrabce ste kŕmili doslova z ruky. Nechcem žiť vo svete bez tejto nádhery. Chráňme si život priatelia, aj život tých najmenších. Pretože bez nás aj bez nich, tu bude len pustatina, ktorá sa nebude dať nazvať skutočným životom. My sme poslední, ktorí to dokážu ešte zmeniť.