Najväčšie + musím dať za "preliezky", ako som to ja nazvala. Vybrali sme si miesto na turistku, kde sa musíte šplhať cez kamene, liezť po rebríkov do metrových výšok, prechádzať cez drevené rebríky ponad prelomy a rieky. Nevynechajte ani jednu dieru či jaskyňu v skalách ! Nie len že sú odtiaľ super cool fotky ale možno nájdete zbytky po pravekom človeku :D teda, to som si myslela aspoň ja. Jednoducho !!! Žiadna nudná a úmorná turistika.
Našu púť v Slovenskom raji sme ukončili pri Kláštorisku, čo je zrúcanina starého kláštora z 11-12. storočia, ukrytá hlboko v lesoch Národného parku. Bola to 30 minútová odchylka od zostupu k parkovisku. Okrem iného sa tam nachádza aj hotelový komplex, reštaurácia a dajú sa tam dokonca požičať bicykle. Parkovisko sa nachádzalo 2 hodiny pešo od Kláštoriska.
Po 20 kilometroch turistiky sme ukončili náš deň. A musím priznať, že sa cítim úžasne. Viem, že každý má rád iný šport. Ja neviem, či nejaký mám :D no behanie po kopcoch a skalách ma skutočne napĺňa. Na druhej strane musím priznať aj to, že potrebujem svoje tempo a občas si (pošomrem, ale kto nemiluje šomranie ?) , pretože moje nohy nie vždy poslúchajú, po tom, akú nepeknú minulosť si museli prežiť. Ale ten pocit naplnenia, že ste niekam vyliezli, niečo ste zdolali, vyšli ste na Sám veľký vrchol prináša obrovskú úľavu a pocit naplnenia, pocit, že ste opäť niečo dokázali.
A na záver chcem podotknúť, že s tými športami a cvičeniami nepreháňajte. Ani ja s tým nepreháňam (aj keby som niekedy mohla ale nechcem), a to sa stravujem len "rastlinkami". Som vďačná za to, že som zdravá vďaka vegánstvu, že môžem behať po kopcoch a horách napriek mojej zdravotnej minulosti, že sa mám vždy kam vrátiť, aj ked zachviľu budem rozbehaná po svete. Som vďačná, že napriek všetkému čo sa na Slovensku deje, máme bezpečné miesto na ktoré sa môžeme vždy vrátiť a ktoré si konečne musíme začať vážiť.
Vali x
0 komentárov